Pobehujem po vlakovej stanici ako šialený. Už vyše mesiaca sa pýtam pri každom okienku, či by ma nezobrali na vlak, či nemajú pre mňa miestenku, alebo aspoň miesto v uličke, aby som sa pohol ďalej a nestál tu len tak na podpore od zriadencov. Vidím tu mnoho ľudí, ktorí necestujú, čo ešte na vlak nastúpiť nechcú, lebo im to takto asi vyhovuje, alebo sú rovnako zúfalí v hľadaní toho správneho vlaku ako ja. Najviac je ich sústredených pred okienkom, kde musia dokladovať dôvody, prečo tu chcú ostať, no ja chcem ísť ďalej. Naučiť sa ako to v tom novom vlaku bude fungovať, prispôsobiť sa jeho farbe a byť tam užitočný rovnako ako pre strojvodcu, či v záujme vlastnej spokojnosti. A znova sa tešiť zo života ako predtým... pokračovanie článku
"Work - life balance?"- alebo život na hrane?
Ja som sa nehlásil, no kým neprejdem na koniec, neuvidím, kde som bol a čo som urobil.
Ešte ma, prosím, zo života neodhlasujte, chcem ešte vidieť, čo je za najbližším rohom.... pokračovanie článku
S občianskym vo vrecku čakal som, že sa toho veľa zmení vo chvíli, keď stúpim na osemnásty schod. A nič! Pod mojou váhou ani len nezavŕzgal a ani mi neotvoril tajné dvere. Všetko bolo akési až príliš rovnaké. Pred pár dňami som však stúpil na okrúhly, štyridsiaty schod. Ten síce trochu zavŕzgal, ale v podstate zase nič! Akurát som sa obrátil dozadu smerom tam, kde je prestretý stôl, na ktorom sa vyníma celkom rozdielne jedlo ako tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi. Hold, tých skúseností je asi o drobec viac. pokračovanie článku
Žiaľ je to tak. Nedá sa pripraviť sa na odchod blízkeho a milovaného človeka, nech sa akokoľvek snažíme, nech si to akokoľvek racionálne zdôvodňujeme, a je úplne jedno, či ho strácame pred očami pomaly, alebo veľmi pomaly. O náhlom odchode na druhý svet ani nehovorím, no v každom prípade nám ostáva večná rana na srdci s kozmeticky neopraviteľnou jazvou. pokračovanie článku
Spláchnem za sebou na záchode a odrazu v umývadle počuť žblnkot vody v sifóne, cez ktorý sa prediera vzduch spätne do domu. Nie raz, nie dva krát, už po niekoľký krát toto pozorujem. Tak sa na to pozrime... pokračovanie článku
"Som nechápavý blbec, jasné, nič nechápem a na veci okolo nás sa pozerám divne a vôbec neviem, čo sa Ti deje v hlave!" - vytočený do nepríčetna jej zakričal, keď za sebou zabuchol dvere domu. pokračovanie článku
Sú mladí, adoptovaní. Nemôžu byť ešte spolu. Sami, len tak bez dozoru. On je v jeho veku ešte stále panic, taká netestovaná zdržanlivosť. A Ona? Tá je na také ešte priveľmi mladá... a kto by to chcel riskovať? Veď ešte nedospeli... pokračovanie článku
Plánovaná stanovačka na štýl oteckovia s deťmi, piatok ráno, prvý júlový deň, zlá predpoveď počasia, destinácia Zelená Voda. Toto úvodom.
Vzhľadom na DEEJAY SESSION OPEN AIR BEACH FEST, ktorý sa mal konať na Zelenej Vode práve v tento termín a vzhľadom k predpovedanému počasiu sme zmenili destináciu nášho deviateho ročníka stanovačky na ATC Rudava. Čoby nie, tam už bola krásne modrá obloha. Chodievali sme tam od roku 2003 ako oteckovia s deťmi a vždy nám otvorili s úsmevom bránu i keď podmienky tam neboli zrovna najlepšie. Dnes neotvorili. Kemp bol mŕtvy... pokračovanie článku
"Kurňa, veď zorganizujte niečo" - povedal jeden kolega na margo chýbajúcich, teda nie tak častých, spoločenských aktivít zo strany zamestnávateľa. Veď budovanie týmov je jeden z aspektov úspešného napredovania celej firmy, no nie? ehm... ehm... patetické, ale stále pravdivé.. pokračovanie článku
...píp, píp, píp, píp.... zadal kód na zabezpečovacej jednotke a priložil zamestnaneckú kartu, aby sa dostal do práce tak ako každý deň. Už so sklonenou hlavou kráča na jeho pridelené miesto a i dnes, tak ako po dni predošlé, okrem tej práce, ktorú si na dnes naplánoval a v noci nad ňou premýšľal, nevie aké prekvapenie ho tam čaká.
Aký bude mať i dnes deň? pokračovanie článku
... keď depka opantáva ... pokračovanie článku
Je celkom iné keď si vyrazíte na lyžovačku len tak s priateľmi, či vo dvojici, ako keď máte so sebou tie malé "milé prívesky", ktoré sa dožadujú svojej pozornosti.
Tentokrát sme však našu pozornosť, okrem tej prirodzenej k svojim deťom, venovali v istom momente celkom cudziemu človeku... pokračovanie článku
- povedal mi Rasťo, keď sme stáli na parkovisku. Bol mojím spolužiakom zo základnej školy. Bývame v rovnakej švtrti, kde občas zabehneme na "jedno" a tak ma vôbec neprekvapil jeho výzor, či jeho šediny, na ktoré som bol už zvyknutý, na rozdiel od toho, čo ma čakalo vo vnútri... pokračovanie článku
"Prečo neješ?" - pýtam sa svojho syna, ktorý sa len vykrúca na stoličke za stolom namiesto toho aby sa pustil do teplého obeda, no dostávam odpoveď len vo forme sklopených očí niekam pod stôl a odutých líčok. Už nemá význam naliehať, lebo viem o čo ide. Veď ho predsa poznám.
Oproti nemu zase jeho sestra rozdeľuje detskú porciu na tanieri na dva tábory, ten, čo je dobrý a všetkých jeho bojovníkov s ruksakmi plnými vitamínov má rada a ten, čo by jej hádam ublížil, ťažkí mäsití smraďoši. Pritom tajne dúfa, že si túto jej aktivitu nevšimnem.
No má to význam riešiť? pokračovanie článku
Aha, moje ruky sú tak malé... Kde som to? pokračovanie článku
Júj priatela, dúfam, že Vám nenarobím priveľké chúťky, ale rád by som sa podelil s Vami o pár záberov, ktoré nám pri príležitosti narodenín môjho suseda a tiež aj mojich, spáchali naši hostia na malej domácej sushi párty... pokračovanie článku
Takmer v strede zamrznutého jazera nebýva zvykom, aby boli osadené lavičky pre sezónnych hokejistov typu rodiny s deťmi proti inej rodine s deťmi. Mamičky urputne brániace svoje teritórium bránkoviska a ješitnosť detí, keď ich oberie o puk nejaký zanietený dospelák... to sú krásne okamihy, pre ktoré sa oplatí takto stretnúť a zašportovať si... pokračovanie článku
Počúvaj čo sa okolo Teba deje, v zmesi hluku, rušného života a chaosu je tam..... to ticho. Len sa sústreď a počúvaj, isto Ti príde vhod. pokračovanie článku
"Čo som Ti povedal? Keď necháš zajaca behať po dome, tak buď láskavo pri ňom, lebo inak pôjde na pekáč!" pokračovanie článku
Zemiakové pyré, jedlo prakticky bez práce, akurát to šúpanie zemiakov nemusí byť príjemné, ale vy, ktorí to máte "v ruke" mi snáď dáte zapravdu. Ale čo s ním, keď sa mäso zje a pyré ostane ležať v chladničke? pokračovanie článku
... i povedal som si zas "nech", budem tučný, ale šťastný, aj depresiu mi to zaženie....
Tá sladká chuť rozplývajúca sa v ústach, tá láva dotýkajúca sa každého zákutia zubov hmmmmm, chuť mlieka a milión iných prísad, mňam, to dáva zmysel.
Zubári a dietológovia, prosím, nečítajte.
Reč je o konzumácii Salka, zahusteného kondenzovaného a veľmi sladeného mlieka. pokračovanie článku
Dobrý deň, vitajte na linke mentálnej pomoci. Ak trpíte posadnutosťou opakovane stláčajte jednotku.... stláčajte jednotku... stláčajte... pokračovanie článku
Tak toto je snáď jediné úmrtné oznámenie, ktoré vie potešiť... Spomienka na časy ZVS. pokračovanie článku
Výšková budova Incheby, štvrté poschodie, jedáleň... pokračovanie článku
"Niekto nám chodí po pozemku" - hovorím žene v jedno nedeľné popoludnie, keď sme tak vegetili v obývačke a snažili sa stráviť práve zjedený obed. Ono ani nebolo prekážky (teda okrem tej morálnej), prečo by tam niekto nemohol ísť, plot tam totiž žiaden nestál. Zaostril som aby som identifikoval "intrúderov", ale vo všetkej slušnosti ani jednou ich stopou nebol náš pozemok poškvrnený. Balancovali po 15 centimetrov úzkom múriku. Aké obdivuhodné! O chvíľu nám párik klope na terasové dvere. pokračovanie článku
Svahovitá lúka, uprostred ktorej sú betónové schodíky. Kráčam po nich smerom hore s pohľadom zaboreným do ich obrubníku a premýšľam, či je nejako izolovaný od mokrej hliny. Trošku nezvyčajná myšlienka, ale keď človek stavia plot, pozerá sa naokolo, učí sa a porovnáva.
Vtom sa ale stalo niečo zvláštne. pokračovanie článku
- "Tatííí ja chcééém rybičkýýýý. Vikinka ich má, prosííím."
- "Rybičky?"
- "Áno. Tati prosííím." - nástojčivo prosila moja dcéra.
- "A budeš ich každý deň kŕmiť?"
- "Áno, jasné. Tati prosím." - pozerala na mňa svojím prosebným pohľadom a už som vedel, že tejto prosbe neodolám.
- "No dobre, cez víkend kúpime akvárko a nejaké tie rybičky." - a spomenul som si na svoje mladé časy ako som chcel aby sme mali rybičky doma aj my.
Utekala hneď za maminou: - "Mamííí, budeme mať rybičkýýýý." A na spýtavý pohľad mojej ženy som odpovedal mojím rezignovaným pohľadom. pokračovanie článku
Priatelia, je to tak. Keď som bol v puberte potreboval som dve ruky na to aby som svoje stoporenie stlačil dolu, keď sa mi však blížila tridsiatka, už mi len jedna ruka na to stačila a dnes? Dnes mi stačí obyčajný malíček, aby som to dostal dolu. No nie som silnejší? ;o)) pokračovanie článku
Je večer, vonku začína teplá noc a tie potvory sa vám serú do príbytku a sadajú na biele steny, akoby nemohli ostať radšej vonku. Ticho počkajú kým zaspíte a bum. Vpichnú do Vás to nevkusne dlhé pichadlo aby z vás vycucali nielen krv, ale aj nervy. pokračovanie článku
chvíľu je s nami a chvíľu zase nie pokračovanie článku
Dlho "ťaháte" ráno svoje malé deti z postele? Chcete mať kľudné rána a večerné zaspávanie? Takto nejako vyzerali moje rána s deťmi predtým ako sme si dohodli pravidlá a potom keď už to fungovalo.
Dnes je to už za nami, ale verte, neverte, pomohlo... Tak ako na to? pokračovanie článku
